Zdravím ľudkovia,
kedysi pred pár rokmi som si písala denníček, taký klasický, aký môžu mať dospievajúce deti, ...prvé lásky, prvé poriadne hádky s rodičmi, no, aj so mnou riadne tá puberta zamávala.
Ale predsa len, všetko je po prvý krát a stále sa dá začať odznova. Len si treba dať šancu, povedať si, ja to dokážem, to je pre mňa ľavou zadnou..
Snáď si niektorí teraz hovoria....aké ďalšie klišé... a blá-blá-blá..
Ja začínam každý deň odznova...a tak začínam písať svoj blog. Keď ma nejaká téma zaujme až tak, že budem sa chcieť k tomu vyjadriť, resp. podať svoj pohľad tak to urobím.
V dnešných dňoch rezonuje horúca téma slovensko-maďarských vzťahov. Mne osobne je to ukradnuté aj keď bývam neďaleko hraníc. Nejaká sivá eminencia zo zákulisia sa rozhodla, že troška popoťahuje nitky. Nuž a slovenský národ je pomaly ako tá bábka...tu potiahnem - skočím tam...atď .. Média tému nafúknu (neznamená to ale, že ich odsudzujem, dokonca si pravidelne kupujem aj naše ehm...bulvárne plátky... :-) tiež som len zvedavý človek.), a už sa všetko rozoberá dokola a dopodrobna. A teraz šup k pointe... ľudia sú len ľudia, ale mali by si uvedomiť či im to stojí za tie provokácie a nenávisť... Mne teda nie.
Komentáre
Tak úspešný štart...